nedeľa 25. marca 2018

IN YOUR EYES || Časť 8.



Oficiálne som pripravená na smrť... teda to pochopíte až si to prečítate. Len prosím, tak aby som nevidela krv, pohľad na krv neznesiem.
Prajem pekné čítanie!


Mladík už asi dve hodiny odmietal vstať z postele. Bolo mu na nej až priveľmi dobre a nič sa mu nechcelo. Nebolo to len jeho lenivosťou, ale aj faktom, že si musel utriediť myšlienky. Dokonca sa rozhodol vynechať dnes školu, keďže vedel, že by sa na ňu aj tak nesústredil. Za všetko mohol Jeongguk... ale v podstate hlavne on sám. Bol sám zo seba znechutený, že sa znížil k niečomu takému, ako bol predstieraný spánok a „nevedomé“ vzrušenie mladšieho chlapca.

Dlaňami si zahanbene zakryl tvár, pretože si hneď vybavil, čo presne dnes ráno Jeongguk robil v jeho kúpeľni. Tak veľmi sa premáhal, aby tam za ním nevtrhol len preto, nech to celé vidí. Tak isto si prial vidieť mladíkové červené líčka vždy, keď by sa na neho pozrel. Bol si istý, že by Jeongguk bol ako paradajka vždy, keď by ho dnes videl. Bohužiaľ, naozaj chlapec zmizol ráno rýchlosťou svetla a nechal mu iba odkaz, že už išiel a nechcel ho budiť.

Taehyung si povzdychol a posadil sa, zadíval sa pritom na poukladané veci, ktoré mu tu Jeongguk nechal. Nechal ich v kúpeľni, keďže to bolo oblečenie ktoré mu požičal, ale on ho zobral sem. Celý čas objímal to tričko, ktoré mal chlapec na sebe. Nechápal, ako mohlo za tak krátku dobu úplne načuchnúť jeho vôňou, ale bol za to rád. Prišiel si trochu, ako nejaký úchyl, keď ho takto ovoniaval. Miloval tu, na mladšieho chlapca až moc mužnú arómu, ktorú požíval. Pamätal si, ako sa raz snažil zistiť, čo za parfum používa a kvôli tomu skúšal snáď všetky mužské voňavky, čo tam boli. Nakoniec ju našiel, ale veľmi skoro si uvedomil, že hľadal nadarmo. Predsa len samotný Jeongguk bol tým hlavným faktorom, prečo bol ten parfum tak výnimočný.

Jeongguk bol výnimočný aj v iných veciach. Už od prvého momentu, keď ho Taehyung uvidel vedel, že mu tento mladík zmení život. Vtedy si ale nebol istý či v dobrom, alebo v zlom zmysle.

~ flashback~

Zakaždým, keď videl mladšieho chlapca mal zvláštne stavy, nevedel ako presne ich definovať iba si bol istý, že nikdy predtým sa pri nikom inom takto necítil. Preto vedel, že bol Jeongguk niečím iný. Aspoň pre Taehyunga. Jeongguk bol jedným z tých ľudí, za ktorými sa otočíte a máte chuť sa za nimi rozbehnúť, aby ste si od nich vypýtali nejaký kontakt. Mal svoje osobité kúzlo, ktoré zapôsobilo aj na staršieho mladíka.

Veľmi dobre si pamätal ten deň, keď ho videl prvýkrát. Bolo to v jednej malej kaviarni, kam rád chodieval. Všimol si ho skoro okamžite už len z dôvodu, že na sebe cítil niekoho pohľad a on sa musel otočiť. Vtedy ho zbadal. Sedel pri stole s nejakým dievčaťom, o ktorom sa neskôr dozvedel, že je jeho spolužiačka. Nedal na sebe ale vedieť, že si jeho pohľad všimol... a ani tých, ktoré ho nasledovali vždy, keď prišiel do kaviarne a bol tu aj Kookie. Stále si pamätal to, ako moc ho potešilo, keď sa k nemu sám Jeongguk odhodlal prísť a začal s ním konverzáciu. Vtedy sa všetko začalo a on vedel, že už nie je cesty späť.

Aj teraz sedel mladší chlapec pred ním a s úsmevom na perách mu ukazoval jeho náčrty a kresby, ktoré mali byť jeho vizitkou na talentové skúšky. Absolútne nevnímal nič iné, než jeho krásny úsmev. Miloval ten úsmev, bol vtedy tak neskutočne sladký až z neho dostával cukrovku. Vždy mal chuť ho vyobjímať a začať ho štípať do líc. Bolo až desivé, ako moc to chcel vždy urobiť. Jedna vec ale bola, že je Jeongguk neskutočne zlatý, ale druhá tá, že stále mal to svoje mužné ja, ktoré ho doslova zabíjalo. Nerád to priznával, ale mladší chlapec sa mu dostal až moc pod kožu. Z myšlienok ho prebrala až osoba, o ktorej tu celý čas premýšľal.

„Hyung, ty ma nepočúvaš,“ Jeongguk sa zatváril ublížene, čo zaručovalo jeho roztomilý výraz tváre. Nikdy nepochopil, ako môže tento chlapec vyzerať v jednej sekunde, ako roztomilý malý zajačik a v druhej ako muž, pre ktorého by ste obetovali aj všetku svoju česť, len aby sa na vás pozrel.

„Počúvam ťa,“ povedal Taehyung na svoju obranu, „Iba som premýšľal nad týmto obrázkom,“ zobral do ruky jeden z tých, ktoré mu Jeongguk ukazoval. Popravde si uvedomil, že len teraz ho nejako vidí prvýkrát.

Bola to maľba krajinky, ale trochu netradičná. Jeongguk totižto zvolil trochu netradičné farby a tiež chlapcovým špecifickým štýlom kreslenia. Aj keď nebol ani jeden z tých, čo budú v porote, ktorý bude hodnotiť mladíkove kresby, bol si na sto percent istý, že ho vezmú.

„Tak, čo som povedal ako posledné?“ mladší chlapec sediaci oproti nemu, zvedavo zdvihol obočie a čakal na odpoveď svojho hyunga.

Taehyung sa iba nevinne usmial, čo mu nevydržalo a musel sa na neho zazubiť, ako mal vo zvyku vždy, keď nevedel, ako z nejakej situácie vykľučkovať. Jeongguk si povzdychol a zopakoval mu ešte raz, čo povedal:

„Hovoril som ti, že neviem, ktorých desať mám zajtra na tom konkurze ukázať, a ktorý mám odprezentovať podrobne,“ dopovedal, pričom sa zatváril dosť strápene. Taehyunga v tej chvíli pichlo pri srdci. Prišlo mu, že kebyže tento výraz vidí častejšie, umrie, keďže nedokáže vidieť strápeného Jeongguka.

Starší z dvojice prešiel jeho výtvory poriadne pohľadom, aby mu vedel pomôcť... nakoniec musel uznať, že krajinka, ktorú zobral na svoju obranu, bolo to, čo by mal odprezentovať pred porotou. Preto mu ju s jeho najúprimnejším úsmevom, podstrčil.

„Túto,“ neprestával sa usmievať a bolo vidieť, že Jeongguk chcel niečo namietnuť, ale to už Taehyung išiel odôvodniť svoj výber, „Všetky tvoje diela sú úžasné, predsa len, vždy ti hovorím, že si neskutočne talentovaný... ale práve táto krajinka zaujme a človek by chcel vedieť o jej pôvode viac. Preto by si mal viac povedať práve o nej.“

Mladší z dvojice bez jediného slova hľadel na svojho hyunga. To, čo mu povedal, ho presvedčilo o tom, že naozaj zvolí práve toto dielo. Odpoveď na otázku, ako a prečo vznikla, vedel zformulovať veľmi jednoducho: ‚Myslel som pri maľbe na osobu, ktorú milujem. A na všetky pocity, ktoré pri myšlienke na túto osobu mám.‘ Túto vetu, ale pred Taehyungom povedať nemohol, hneď by sa ho totižto začal vypytovať... a on nie je pripravený mu vyznať city. A hlavne, Taehyungovi nevie klamať.

***

Už to bolo nejaký čas, čo Jeongguka prijali na jeho vysnívanú univerzitu. Taehyung mu rovno povedal, že sa tam dostane, keďže nemal konkurenciu. Áno, bolo tam veľa talentovaných uchádzačov, ale Kookie má proste špecifický štýl maľby aj kresby. A presne také osoby hľadajú tieto školy.
Aj práve teraz mal namierené za mladším chlapcom. Chodia do tej istej univerzity, iba na iný obor a patria pod inú katedru. Veľmi sa na Jeongguka tešil hlavne z dôvodu, že mali naplánovaný víkend v opojení filmov, hier a hlavne s obrovským množstvom pizze.

Taehyung hľadal tú správnu miestnosť, keďže dnes mal mladší chlapec hodinu, kde kreslili živý model. Konečne ju našiel a natešene išiel k nej, potichu otvoril, aby zistil, či už sa chýlia ku koncu. Nenápadne strčil hlavu dnu a v ten okamžik sa zarazil. Na mieste, kde mal sedieť ich model, sedel Jeongguk, ktorý bol do pol pása nahý. Chlapec vo dverách neprestal skenovať svojho kamaráta, ktorý sedel bez jediného pohnutia. Pozorne si premeriaval každý kúsok jeho odhalenej pokožky, ako sa napínali jeho svaly, keď sa snažil udržať pózu... predsa len musel sedieť vyrovnaný. Nemohol si pomôcť, ale doslovne na neho zízal. Lenže si uvedomil, že tam nemôže takto pozerať, preto chce-nechcene, potichu zavrel dvere a šiel si sadnúť na lavicu, ktorá tu pred triedou bola.

Akokoľvek sa snažil, nemohol prestať myslieť na  Jeongguka, teda presnejšie na to, ako pózoval. Musel sa upokojiť, pretože jeho srdce chcelo vyskočiť z hrude a dlane sa mu potili. Bolo to divné. Vedel, že je Jeongguk v tomto špeciálny, ale nečakal takúto reakciu na to, že ho uvidí bez trička.

„Jeon Jeongguk, čo to so mnou len robíš“? spýtal sa Taehyung sám seba a privrel oči, keď počul, ako sa otvorili dvere. Zhlboka sa nadýchol a žiarivo usmial na mladšieho chlapca. Ten mu úsmev opätoval a prišiel k nemu. Taehyung sa v tej chvíli postavil a spolu išli chodbou preč z budovy.

Presne tento okamih započal u Taehyunga to, že nevedel dostať mladšieho chlapca z mysle. Konečne si uvedomil, čo presne všetky tie pocity, ktoré pri Jeonggukovi mal, znamenali. Bol do neho zamilovaný a nevedel prísť na to, či je to len chvíľkové, alebo to pomaly prekvitá do niečoho väčšieho a závažnejšieho.

Keby len tušil, ako veľmi bol naivný, keď dúfal, že to je iba chvíľkové pobláznenie. Tak veľmi sa mýlil, ale už bolo neskoro. Jeongguk dosial to, čo sa podarilo iba jednej osobe pre ním. Ukradol srdce Kim Taehyunga a to bolo niečo, čím sa nemohol pochváliť hocikto.

Lenže Taehyung si to nepripustí len tak ľahko. Pretože sám dobre vie, ako dokáže láska ublížiť a on už nechce zažiť tú bolesť. To je dôvod, prečo to budú mať obaja, v tomto ich začarovanom kruhu, naozaj ťažké.

~end of the flashback~

Neochotne vstal z postele a pomaly sa vydal preč z jeho izby. Dnes nemal na nič moc chuť, teda na niečo áno... ale to je pre neho ešte zakázané územie. Teda, kým si nezrovná pár vecí a neuistí sa, že je všetko v poriadku.

Došiel do kuchyne, kde si zobral z chladničky vodu. Spolu s fľašou vody sa oprel o linku, pomaly otočil vrchnákom a konečne sa napil. Potom iba tak provizórne zatočil vrchnák a položil pitie na linku. Zobral si do ruky mobil, ktorý mal vo vrecku a znovu nabehol na správu, ktorá mu prišla niečo potom, čo Jeongguk od neho odišiel.

Od: Sunghee

„Taehyung, potrebujem aby si na dva týždne postrážil Minhee. Musím na pracovnú cestu a ty by si sa jej mohol aspoň trochu viac venovať. Predsa len sa na teba často pýta, tak zapoj svoj šarm a správaj sa aspoň na dva týždne ako jej otec... ktorým aj si.“

Neprestával sledovať obrazovku svojho mobilu. Nikto okrem Yoongiho nevedel, že má dcéru a ešte k tomu so staršou ženou. Bola od neho síce staršia iba o štyri roky, ale bola, a preto bola celá táto situácia ťažká. Vlastne po tomto incidente, ktorý z neho urobil otca, ho Yoongi stále stráži, čo sa týka jeho opitého ja. Ostatní to robia nevedomky toho, čo sa stalo... nechcel, aby to vedeli. Hlavne kvôli tomu, že nechcel byť odsudzovaný za to, že si nedal pozor.

Bál sa reakcie svojich kamarátov a hlavne reakcie Jeongguka. Predsa len povedať niečo typu: „Ahoj Kookie! Ako sa máš? Hej? Super! Mimochodom, mám trojročnú dcéru,“ je proste dosť divné.

Tak isto nie je pravda, že sa nespráva ako jej otec... správal by sa, kebyže mu to ona dovolí. Možno je na čase, aby sa všetko dalo do stavu, kde bude môcť Taehyung pokojne žiť svoj život bez jedinej výčitky.

Pre: Sunghee

„Kedy mám po ňu prísť?“

Odoslal konečne svoju odpoveď a premýšľal, ako sa vyhnúť všetkým tým pohľadom, ktoré mu budú jeho hyungovia a Jeongguk venovať.



P.S. Som sa zamotala v tom koľko sa vôbec poznajú... si musím prečítať všetky diely a opraviť to tak, aby mi to sedelo. Ako sa len ja teším...

4 komentáre:

  1. Tak za chyby se platí. A tady Tae má docela velký prohřešek, i když z chlastu byl docela mimo. Ale stalo se. A nevěřim, že by ho kluci za to odsoudili, kdyby jim to řekl. Ovšem Kookie to je jiná...
    No jsem moc zvědavá, co bude dál. Těšim se na další díl. Děkuju...
    PS: Jo a prosím tě se mnou nepočítej. Mě už vadí i pohled na cizí krev...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nezabúdajme, že asi práve Kookieho reakcie sa boji najviac...

      Ďakujem Q_Q Aspoň niekto by ma nezabil, aj keď chce Q_Q

      Odstrániť
    2. Tak je pravda, že spíš jde o Kookovu reakci než o zbytek party. No třeba ho Kookie ještě jistě překvapí.
      A nechci tě zabít. Nemam ráda násilí a pohled na krev...

      Odstrániť
    3. Presne tak, ale zasa kto vie. Kookie je v tomto ešte záhadný... plus možno to ešte zhorší všetko. No uvidme, ako to bude...

      Ďakujem *-*

      Odstrániť