sobota 31. marca 2018

THE FIRST SNOWFLAKE || Časť 1.


Máme tu oficiálne prvý diel tejto poviedky a ja dúfam, že sa aspoň niekto poteší.
Prajem príjemné čítanie!




Mladík prechádzal zasneženým tichým parkom a jediné, čo bolo počuť, bolo vŕzganie pod jeho nohami kvôli čerstvej vrstve snehu, ktorá stále pribúdala vďaka neustálemu sneženiu. Bol skoro prázdny, keďže už bol neskorý večer. Aj kvôli tomu sa chlapec ponáhľal. Nerád si to priznával, ale toto miesto mu v noci naháňalo strach a ešte sa bál toho, koho by tu mohol stretnúť. Viac sklopil hlavu, aby sa mohol kryť pred tým, ako mu slabý vietor občas fúkal padajúce vločky do tváre. Miloval sneh, ale v kombinácií, aj keď len so slabým vánkom, bol tento krásny úkaz naozaj nepríjemný. Dosť v tejto chvíli ľutoval, že si nezobral v tej rýchlosti, s ktorou nahnevane opúšťal dom, šál. Bola mu zima, ale nemohol ostať doma s jeho rodinou. Tak veľmi v ňom vrel hnev a on to nevedel vyriešiť inak, ako by šiel na chvíľu von.

Nicolas spomalil svoj krok až kým úplne neostal stáť. Chvíľu pozeral na svoje topánky, ktoré tvorili kontrast s tou krásnou bielou snehovou prikrývkou. Aj napriek svojej nálade sa musel usmiať, keďže sneh mu vždy prišiel krásny a dnes konečne aj začalo snežiť. Myslel si, že budú tento rok Vianoce bez snehu, a tým pádom by to nemalo také čaro... ale dnes začalo naozaj výdatne snežiť a aspoň to ho dnes potešilo. Svoj zrak zdvihol k nočnej oblohe aby sa pokochal tým, ako krásne padajú snehové vločky. Pamätal si, že ako malý ich veľmi rád chytal do rúk a vždy bol smutný, že sa na jeho rukaviciach roztopili. Nad tou spomienkou sa musel usmiať. Vtedy bolo všetko oveľa ľahšie a nemusel riešiť veci, ktoré teraz.

Privrel oči a užíval si chladný, ale jemný dotyk tohto prenádherného úkazu zimy. Asi by tak stál dovtedy, dokým by mu úplne nepremrzla tvár, ale tento plán mu prekazil jeden fakt... a to ten, že bol odrazu zhodený na zem. Niečo na neho totižto skočilo a on s prekvapeným výkrikom dopadol priamo na zadok. Prvé, čo uvidel, keď sa spamätal, boli dve nádherné hnedé oči, ktoré patrili veľkému a huňatému psovi. Chvíľu len tak nehybne sedel na studenej zemi, než sa tento biely, a hlavne dosť chlpatý tvor rozhodol, že mu začne olizovať tvár. Okamžite si začal kryť tvár, ale nemohol sa ubrániť úsmevu, keďže vedel, že mu ten pes nechce ublížiť. Zachránilo ho až to, že niekto na to roztomilé stvorenie zavolal a chvíľu nato zbadal ako mu niekto podáva ruku. Zdvihol zrak aby sa pozrel na osobu, ktorá mu podáva pomocnú ruku a naskytol sa mu pohľad na muža, ktorý sa na neho hrejivo usmieval. Mohol to vidieť vďaka tomu, že celý park bol krásne vysvietený nie len výzdobou, ale aj lampami. Stále tam sedel na tej zemi, čo prišlo neznámemu mužovi celkom vtipné.

„Casper nemá až takú silu, aby si nevedel vstať,“ prestal sa smiať a znovu Nicolasovi podal ruku. Ten ju prijal a na jeho počudovanie naozaj príjemne hriala. Akonáhle bol chlapec na nohách, začal si oprašovať sneh zo zadku a nôh. Díval sa pritom na, už pre neho známeho, Caspera, ktorý spokojne stál pri svojom pánovi a šťastne vrtel chvostom.

„Nemá, iba som ostal v šoku,“ priznal akonáhle si bol istý, že si očistil všetok sneh. Potom sa znovu pozrel na muža, ktorý stál pred ním. Musel zakloniť hlavu dozadu aby mu videl do tváre, keďže bol naozaj vysoký. Ten sa na neho milo usmieval a Nicolas cítil ako sa mu pri tom úsmeve podlamujú kolená. Odrazu mu prišlo naozaj trápne pozerať sa mužovi do očí, a preto sa pozrel na toho malého páchateľa, ktorý ho skolil k zemi. Ten začal ešte viac vrtieť chvostom a došiel k nemu. Chcel aby ho pohladil, čo naznačil tým, že mu hlavu doslovne strčil pod ruku. Nicolas sa musel usmiať. Na takéto roztomilé stvorenie sa nedá hnevať.

„Páčiš sa mu,“ prehovoril Casperov majiteľ, čím si vyslúžil Nicolasovu pozornosť. Hneď, ako sa na neho chlapec pozrel, muž pokračoval, „Asi aj preto ťa zhodil, za čo sa ti ospravedlňujem, ale urobil to prvýkrát, takže som niečo také nečakal,“ znovu sa usmial a prstami si prešiel po brade. Chlapec sa pristihol ako na neho zíza. Tento muž bol naozaj nádherný. Nevedel čo presne ho na ňom zaujalo ako prvé. Či jeho oči, ktoré mali farbu mliečnej čokolády, alebo ten najkrajší úsmev, aký kedy videl. Nikdy si nepomyslel, že len tak niekde natrafí na takéhoto chlapa, a nieto ešte, že sa s ním taký muž dá do reči.

Nicolas mu iba nervózne opätoval úsmev a začal sa znovu venovať jeho novému kamarátovi. Vždy, keď sa na Caspera pozrel, sa jeho úsmev zväčšil. Miloval zvieratá a tento pes bol jeden z najroztomilejších, akých kedy videl. Stále na sebe cítil mužov pohľad, preto sa na neho pozrel a ihneď zbadal jeho spokojný úsmev, ktorý bol venovaný jeho maznáčikovi.

‚Ani nevieš ako ti závidím, chlpáč,‘ prebehlo chlapcovi hlavou, keď to videl. Z tranzu ho dostal až hlas majiteľa tejto bielej potvorky, ktorý bol naozaj veľmi príjemný.

„Mimochodom, ja som Samuel,“ tentoraz sa pozeral priamo na Nicolasa s natiahnutou rukou. Čakal, či sa mu chlapec predstaví, pretože jemu samému prišlo, že by sa to patrilo, keď tu už vďaka tejto roztomilej guči chlpov stoja aspoň päť minút.

Chlapec chvíľu stál ako primrznutý, čo by v tejto zime nebolo nič nečakané, než sa spamätal, natiahol a podal mu ruku, „Nicolas,“ bolo jediné, čo zo seba dokázal vydať bez toho, aby sa bál, že sa mu zlomí hlas.

Samuel mu venoval ďalší z jeho krásnych úsmevov a stisol jeho ruku. Chlapec sa nevedel prestať pozerať na ten úsmev. Sám totižto zhodnotil, že je to ten najkrajší, ktorý kedy videl a nijaký iný ho už neprekoná. Ešte nikto sa na neho tak krásne neusmieval a to sa vôbec nepoznali.
„Čo tu vôbec o takomto čase robíš? A ešte takto ľahko oblečený?“ položil mu otázku hneď, ako sa ich ruky oddelili. Nemohol si nevšimnúť chlapcových červených tvári od zimy, a tiež, predsa len, skončil povalený v snehu vďaka Casperovi.

„Potreboval som sa prejsť,“ priznal, a hneď nato sa otriasol od zimy. Vážne sa mal aspoň poriadne obliecť alebo si zobrať ten šál. Necítil si od chladu pomaly tvár.

Samuel sledoval ako sa chlapec klepe, a preto urobil niečo, čo ešte nikdy neurobil. Dal si dolu šál a omotal ho okolo chlapcovho krku. Keďže to bol naozaj veľký šál, Nicolas ho mal tak vysoko, že mu siahal až k nosu. Chlapec venoval vysokému mužovi pred sebou prekvapený pohľad a chcel niečo namietnuť, lenže ho muž predbehol.

„Ty ho potrebuješ viac,“ pousmial sa na neho, než pokračoval, „mal by si ísť domov, inak ochorieš,“ s týmito poslednými slovami sa zohol ku Casperovi, ktorému pohladením naznačil, že už aj oni pôjdu domov. „Doma si predovšetkým uvar čaj, aby si naozaj nebol chorý,“ to bolo posledné, čo mu povedal, než sa vydal od neho preč.

Nicolasovi trvalo než sa spamätal a aby ho dobehol, musel si trochu pobehnúť, keďže Samuel mal dlhšie nohy ako on.

„Počkaj!“ zvolal na neho, čo donútilo muža otočiť sa a venovať mu zvedavý pohľad, „Ďakujem, ale neviem ako ti ho potom vrátiť.“

Samuel sa chvíľu na chlapca pozeral. Pohľad na neho, ako mal obmotaný šál okolo krku, bol proste na nezaplatenie. Vyzeral tak krehko, ale to bolo naozaj len efektom toho, že ten šál nepatril jemu. Zahľadel sa chlapcovi do jeho zelených očí, než sa pousmial a venoval mu odpoveď:

„Chodím sem s Casperom vždy takto večer alebo aj okolo štvrtej,“ pohladil oslovené zvieratko po hlave, keďže sa dožadovalo pozornosti, „Takže hocikedy v týchto časoch máš príležitosť,“ s týmito slovami sa znovu otočil k odchodu, ale ešte predtým zdvihol ruku a zamával Nicolasovi.

Ten sa za ním pozeral až kým úplne nestratil jeho postavu z dohľadu. Rukami sa dotkol vlnenej ochrany jeho krku, ktorú mu požičal Samuel. Privrel oči a nosom nasal vôňu, ktorú z nej bolo cítiť. Krásna, mužná, a pritom jemná aróma. Jedným si bol istý, a to tým, že mu nechce tento šál vrátiť, ale zas, na druhú stranu, chcel ho znovu vidieť.

***

Zelenooký mladík nervózne zvieral ušká darčekovej tašky, ktorú niesol so sebou. Bol v nej šál, ktorý mu pred troma dňami požičal Samuel. Takisto tam mal hračku, ktorú chcel dať Casperovi. Cítil sa trápne už len pri pomyslení na to, ako mu to podáva ešte aj s tým, že tam je niečo pre jeho psa. Bol celý nesvoj, pretože nevedel, či si muž ešte vôbec pamätal, že niekomu niečo také, ako je ŠÁL, požičal.
Pomalými, neistými krokmi sa blížil k parku, kde sa prvýkrát stretli. Dnes, narozdiel od toho dňa, ale nesnežilo... čo mu nevadilo, keďže snehu bolo aj tak všade plno. Čím bližšie bol k tomu miestu, tým viac bol nesvoj a potili sa mu dlane, pričom si stále nervózne hrýzol do pery. Dva dni sa prehováral, že sem príde, než tak urobil a teraz si myslel, že to bol zlý nápad.

Vošiel do parku, pomaly po ňom chodil a obzeral sa, či neuvidí Caspera alebo Samuela. Bol si istý, že by ani jedného z nich určite neprehliadol. Predsa len, Casper bol krásny snehobiely pes a jeho pán bol tým najkrajším chlapom, ktorého kedy videl.

Prechádzal akurát skoro stredom parku, keď započul štekot. Hneď sa otočil smerom, odkiaľ tipoval, že to prišlo. A trafil sa. Jeho oči našli muža, na ktorého nedokázal prestať myslieť od momentu, kedy ho stretol. Samuel sa na chlapca usmial a tomu až potom došlo prečo. Ani sa nenazdal a opäť skončil na zemi, keďže na neho znovu skočil Casper. Nicolas sa musel začať smiať a hneď aj venoval chlpáčovi pohladenie. Jediné, čo potom mohol vnímať, bol zvuk vŕzgania snehu, ktorý naznačoval, že k nim prišiel Samuel.

„Mal by si sa naučiť nepadať, keď na teba skočí,“ zasmial sa a Nicolas mal v tú chvíľu možnosť počuť jeho krásny smiech. Samuel podal chlapcovi ruku, ten ju hneď prijal a vyštveral sa na nohy. Rýchlo sa oprášil a zohol sa po tašku, ktorú doteraz držal v ruke. Akonáhle ju mal v rukách, natiahol ich k mužovi, ktorý si ju od neho zobral.

„Ďakujem za požičanie,“ usmial sa naňho a pohladil po hlave Caspera, ktorý mu nechcel dať pokoj. Nemal mu to ale za zlé, keďže bol roztomilý. Pozrel sa na muža pred ním a ukázal rukou na tašku, „Je tam aj niečo pre Caspera,“ oslovený tvor okamžite spozornel, keďže počul svoje meno.

Samuel sa zvedavo pozrel do tašky, čo presne chlapec pre jeho psa doniesol. Na jeho tvári sa objavil úsmev a on si bol istý, že Nicolas veľmi dobre vie, čo kúpiť domácim miláčikom. Vybral teda darček pre Caspera, presnejšie, loptičku. Hneď, ako ju chlpáč zbadal, spozornel a čakal kým mu ju jeho pán nehodí, čo mal aj v pláne, lenže potom dostal iný nápad. Podal ju totižto chlapcovi, ktorý mu ju doniesol. Teda, Nicolasovi.

„Myslím, že by si mu ju mal hodiť ako prvý. Určite ho to poteší,“ povzbudivo sa na neho usmial a chlapec si ju s radosťou od neho zobral. Chvíľu ju držal v ruke a sledoval ako je nachystaný, a čaká, kam mu ju hodí.

Nicolas sa usmial, napriahol a hodil mu loptičku neďaleko od nich. Nechcel ju hodiť moc ďaleko, ale zasa ani moc blízko. Ani dlho nečakal a Casper mu loptičku doniesol naspäť s tým, aby mu ju hodil znovu.

Nejakú chvíľu sa s ním takto hral, než sa Casper unavil, a preto si ju zobral do úst a spokojne niesol. Nicolas aj Samuel išli vedľa seba potichu a obaja s úsmevom pozorovali bieleho chlpáča. Chlapec sa po očku vždy pozrel na muža vedľa seba. Bol oproti nemu o dosť menší a to si osobne nemyslel, že by patril medzi nízkych chalanov. Predsa len, mal niečo okolo metra sedemdesiatosem, ale oproti nemu bol veľmi nízky. Tipoval, že Samuel musí mať niečo cez meter deväťdesiat, ak nie skoro dva metre. Muž jeho skúmavý pohľad zachytil, a preto sa na neho tiež pozrel. Jediné, čo ale urobil, bolo, že zdvihol zvedavo obočie a čakal kým Nicolas prehovorí. Ten znervóznel, a preto sa spýtal prvú otázku, ktorá ho napadla.

„A-Aké plemeno je vlastne Casper?“ hneď, ako sa to spýtal, uhol pohľadom a sledoval spokojného psa, ako sa na neho pozerá. Sám sebe začal nadávať, že sa na začiatku zakoktal. Bolo to neskutočne trápne a mal pocit, že sa od hanby prepadne pod zem.

„Samojed,“ odpovedal mu a hneď aj pohladil spomínaného tvora po hlave. Ten začal zbesilo vrtieť chvostom, pričom sa neprestal tlačiť k svojmu pánovi, aby ho viac hladil. Preto si Samuel čupol, aby sa s ním vedel lepšie maznať, „Je veľmi priateľský, čo si si asi všimol,“ usmial sa smerom k Nicolasovi, ktorý súhlasne prikývol a nechal Samuela ďalej hovoriť, „Ale takisto je veľmi tvrdohlavý. Ak sa mu niečo nepáči, tak s ním nepohne nič,“ zasmial sa a začal na Caspera hovoriť veci typu: ‚Však, ty prerastený plyšiak, že? Keď ťa nepustím k sebe na posteľ, tak vždy niečo vyvedieš alebo sa urazíš a ignoruješ ma. Však?‘

Chlapec sa musel nad touto scénou usmievať. Bolo totižto jasne vidieť ako veľmi toho psa zbožňuje a ako Casper zbožňuje jeho. Tento úsmev vycítil ako Casper, tak aj Samuel. Muž sa pozrel na mladíka vedľa seba a venoval mu jeden z jeho zabijáckych úsmevov. Hneď nato sa znovu narovnal a celým telom sa otočil k chlapcovi.

„Ale takisto je toto plemeno veľmi inteligentné,“ zadíval sa Nicolasovi do očí, ktorý mu pohľad opätoval, „Preto ťa aj vtedy zrazil k zemi. Vycítil, že ťa niečo trápi a chcel ti zlepšiť náladu,“ v nižšom chlapcovi hrklo, keď to Samuel vyslovil. Preto mu venoval dosť prekvapený pohľad. Chcel mu vyvrátiť jeho tvrdenie, ale to mu už starší z nich nedovolil, „Tiež som videl, že ti niečo bolo. Nesnaž sa to zahovoriť.“

Nicolas si zahryzol do líca a pozrel sa radšej na plyšového Samojeda, ktorý na neho zvedavo pozeral. Mal chuť čo najrýchlejšie odtiaľto odísť a vyhnúť sa tomu pohľadu, ktorým ho Samuel práve prepaľoval. Znovu si spomenul na to, prečo v ten deň odišiel tak náhle z domu, prečo tu mrzol a čo sa v posledné dni stále deje.

„Nechcem aby si mi to hovoril,“ prehovoril muž jeho príjemným hlasom, „Teda, niežeby ma to nezaujímalo, zaujíma. Len ťa proste nenútim,“ dokončil, čo mu chcel povedať a čakal, kým sa na neho mladík pozrie. Dočkal sa jeho pohľadu, ktorý sa podobal presne tomu, ktorý videl pred pár dňami.

„Tak prečo si načal túto tému?“ spýtal sa zvedavo, očakávajúc odpoveď. Samuelov hlas totižto znel naozaj starostlivo, čo jemu osobne prišlo naozaj divné. Vôbec sa nepoznali, a práve kvôli tomu nechápal ten tón.

„Pretože si myslím, že by sa s tebou Casper naozaj rád kamarátil,“ pohladil chlpáča pri svojich nohách a Nicolasovi venoval nežný úsmev. „A ja mu v tomto kamarátstve brániť nechcem. Plus, vyzeráš ako milý chalan. Tiež by som sa s tebou rád videl a pokojne ťa vypočul. Občas je dobré niekomu sa vyrozprávať,“ dopovedal a neprestával sa na neho usmievať.

Nicolas sa hodnú chvíľu pozeral do tváre muža pred ním. Pozorne si prezeral jeho tvár, až zastal pri očiach, z ktorých nevedel spustiť zrak. Cítil ako mu začalo rýchlejšie búšiť srdce, čo pripisoval celej tejto situácií a aj tomu pohľadu. Nechcel si to moc priznávať, ale tento muž bol až príliš krásny a nechápal ako mohol práve ON na niekoho takého naraziť.

Sníva sa mu to celé?

Ak áno, on sa nechce zobudiť. Tento sen sa mu páči. Tento chlap sa mu páči.

Chlapec sa zhlboka nadýchol a nepatrne prikývol, „Áno, občas je dobré niekoho takého mať,“ súhlasil s jeho tvrdením, čo Samuela potešilo viac ako dosť.

Práve týmto dňom sa Nicolas rozhodol priateliť s mužom, ktorého poriadne nepoznal, ale vedel, že ho k nemu niečo ťahá. Nebol to len vzhľad, pre ktorý by určite polovica mužov na planéte vraždila, ale aj niečo viac. Sám nevedel čo presne to je, ale bol si istý, že to určite čoskoro zistí.


P.S. Dávam sem fotky hlavných hrdinov, ak by ste chceli ich mená... nemám problém, vám ich napísať do komentáru :D

4 komentáre:

  1. Chlapci...teda chlapec a muž jsou hezký. Ještě si vygooglim toho Caspera, ať vím, jak te chlupatá koule vůbec vypadá...
    Ale začalo to velkým trápením Nicolase, tak snad mu Samuel pomůže vše překonat.
    Jsem tedy zvědavá, jak se bude rozvíjet a kam se bude ubírat jejich přátelství. Moc se těšim na další díl...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že sa ti páčia... a ver mi, Casper sa ti bude tiež. Samojed je krásny pes a ako šteniatko, vyzerá ako živý plyšiak.
      Snáď áno, záleží či mu Nicolas povie všetko.
      Posnažím sa, aby sa na neho moc dlho nečakalo... snáď mi to vyjde

      Odstrániť
    2. Ty štěňata jsou opravdu jako plyšový. I dospělý pes je velice krásný.
      Tak uvidíme, jak Nicolas se zachová. Snad bude Samuelovi, i když se znají tak krátce, natolik důvěřovat, aby se mu svěřil.
      Je jedno, kdy další díl spatří světlo světa, protože si ráda počkam. Děkuju...

      Odstrániť
    3. To sú, sama by som takého brala.
      Tak ono závisí, čo mu bude chcieť povedať. Možno sa bude báť reakcie.
      Ďakujem, že si počkaš :)

      Odstrániť